Potery - potery na báze cementu, vhodné do akýchkoľvek priestorov.

Vyrovnanie krivých poterov je väčšinou niekoľkonásobne drahšie ako samotný poter.

Liata podlaha na báze cementu

Samonivelačný liaty poter na báze cementu je vhodný hlavne na použitie v interiéroch budov. Na základe toho, že ide o materiál na báze cementu s malým zmrašťovaním, je vhodný aj na aplikáciu vo vlhkom prostredí.

Samonivelačný liaty poter je vhodný na zhotovenie poterov v rekonštruovaných objektoch, ako aj v administratívnych budovách, budovách s občianskou vybavenosťou a rodinných domoch. Z pohľadu výrobcu betónu je jeho zásadnou výhodou zjednodušenie výroby bez obmedzenia vyrábaného množstva betónu, v betonárni. Odpadá napríklad dôkladné čistenie miešacieho jadra, ktoré je nevyhnutné pri použití iných ako tradičných surovín.

Základné charakteristiky
Ide o vysokotekutú a stabilnú zmes. Použitím špecifických druhov prísad, správnou prípravou plochy pred betonážou a dôkladným ošetrením zabetónovanej plochy sa predchádza vzniku nadmerného zmrašťovania, nežiaducemu vzniku trhlín a zdvihnutých rohov. Samozhutniteľnosť zabezpečuje požadovanú rovinnosť, ktorá je potrebná na ukladanie finálnych vrstiev – dlažby, PVC, parkiet, plávajúcich podláh, kobercov a podobne.

Vlastnosti
Optimálna konzistencia na ukladanie a zabezpečenie požadovaných samozhutniteľných vlastností sa skúša v súlade s požiadavkami normy STN EN 12350-5: Skúšanie čerstvého betónu. Časť 5: Skúška rozliatím a musí dosiahnuť 220 – 260 mm Haegermannovho kužeľa. Minimálna hrúbka vrstvy by mala byť 45 mm, maximálna 65 mm.

Výhody oproti klasickým poterom sú:

• menšia prácnosť, samonivelačný efekt a výrazne lepšia rovinnosť,
• plynulejší prechod tepla, dokonalé obalenie trubiek podlahového kúrenia,
• zníženie hrúbky konštrukcie, menšie zaťaženie stropnej konštrukcie,
• odpadá vystuženie sieťami kari,
• lepšie mechanické vlastnosti (poter je pochôdzny už po 24 hodinách),
• na realizáciu rovnakej plochy je potrebný osemnásobne kratší čas.

Výsledky laboratórnych skúšok
Zloženie
Obsah jemných častíc cementu a prímesi (jemne mletého vápenca) musí byť asi 600 kg. Odporúča sa použiť kamenivo s maximálnou veľkosťou zrna 8 mm. Na dosiahnutie dobrej tekutosti sa použila superplastifikačná prísada na báze modifikovaných polykarboxylátov a prevzdušňujúca prísada. Redukciu vzniku zmrašťovania zabezpečujú prísady proti zmrašťovaniu, ktoré ho redukujú o 40 %.

Množstvo cementu je dané požadovanou triedou pevnosti. Vlastnosti poteru sa deklarujú v súlade s STN EN 13 813: 2003: Poterové materiály a podlahové potery. Poterové malty a poterové hmoty. Vlastnosti a požiadavky.

Poter sa vyrába v pevnostných triedach:
– CT – C20 – F4
– CT – C25 – F5

Laboratórne skúšky
Laboratórne skúšky preukázali pomerne vysoké pevnosti v tlaku (pozri tab. 1). Preto prebieha optimalizovanie receptúr.

Tab. Výsledky skúšok



Zhotovenie poteru
Samonivelačný liaty materiál sa dodáva, rovnako ako transportbetón, v čerstvom stave. Na miesto uloženia sa následne dopravuje pomocou čerpadla na potery. Doba spracovateľnosti sa v štandardných podmienkach pohybuje asi v rozmedzí 120 minút. V závislosti od dopravnej vzdialenosti a klimatických podmienok možno tento čas upraviť pomocou retardačných prísad. Maximálna dopravná vzdialenosť poteru čerpadlom je 150 m.

Na zabezpečenie bezproblémovej a kvalitnej realizácie má vplyv ešte jeden dôležitý faktor, a to plynulosť dodávok. Treba preto vopred stanoviť požadované množstvo poteru, na základe ktorého sa určí potrebný počet autodomiešavačov.

Na základe vysokej tekutosti a samonivelizačného efektu možno pri realizácii podláh dosiahnuť vysokú produktivitu. Za jeden deň možno realizovať až 800 m².

Príprava plochy, ukladanie poteru a jeho ošetrovanie
Podkladovú vrstvu pred samotným uložením poteru treba v mieste zhotovenia dôkladne pripraviť. Treba uložiť tepelnú izoláciu, osadiť dilatačné pásy po celom obvode miestnosti, vytvoriť separačnú vrstvu separačnými PE fóliami alebo voskovaným papierom, vyrovnať väčšie výškové rozdiely, nastaviť nivelitu a vytvoriť dilatačné škáry.

Maximálna celková plocha bez dilatácie by mala byť 35 m². Maximálny pomer strán by mal byť 3 : 1. Konštrukčné a dilatačné škáry treba preniesť do poteru. Škáry treba vytvoriť aj v miestach otvorov určených na dvere, ako aj rozdeliť rozličné vykurovacie okruhy.

Po prečerpaní poteru na miesto uloženia treba poter zarovnať do príslušnej výšky „dvojitým vlnením“, vždy do kríža. Tým sa dosiahne požadovaná nivelita a rovinnosť.

Minimálna teplota v mieste ukladania poteru nesmie byť nižšia ako +5 °C. Pri teplote vyššej ako +30 °C sa betonáž neodporúča. Následne po urovnaní povrchu treba celú plochu ošetriť ochranným postrekom zabraňujúcim nadmernej strate vlhkosti. Pri optimálnych podmienkach (teplota prostredia asi +20 °C) je plocha pochôdzna po 24 hodinách. Počas prvých štyroch dní treba poter chrániť pred prievanom a priamym slnečným žiarením.

Celkový čas spracovania od namiešania
Na zhotovenie 150 m² poteru (plocha bežného rodinného domu) s hrúbkou 45 až 50 mm treba asi 8 m³ zmesi.

Celkový čas potrebný na zhotovenie je asi 180 min:

• miešanie 8 m³    30 až 38 minút
• doprava na miesto určenia        40 minút
• čas potrebný na skúšky    10 minút
• čerpanie, liatie, dosiahnutie požadovanej výšky, nástrek    120 minút

Použitie
Samonivelačný liaty poter na báze ­cementu možno podľa triedy pevnosti použiť ako súčasť súvrstvia podláh, ako podklad pod plávajúce podlahy, na vyrovnávajúce vrstvy podláh pri rekonštrukciách budov, na zaliatie podlahového kúrenia, ako aj na vytvorenie finálnej vrstvy v menej zaťažovaných priestoroch, akými sú pivnice, domáce dielne, garáže a podobne.

Rodinný dom pána Vítka – Havlíčkův Brod plocha: 155 m2 objem použitej zmesi:  8 m3 čas ukladania: 2 hodiny	Administratívna budova plocha: 160 m2 objem: 9 m3 čas ukladania: 2 hodiny

Ing. Ľubica Pišťanská
Foto: Holcim

Ing. Ľubica Pišťanská je hlavnou technologičkou výroby transportbetónu spoločnosti Holcim (Slovensko), a. s.

Recenzoval prof. Ing. Mikuláš Šveda, PhD., ktorý pracuje na Katedre materiálového inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.